Volám sa Miki. Túto knihu som začal písať ako formu terapie – nie pre svet, ale pre seba. Písal som medzi skupinami, v izbe, na fajčiarke. V čase, keď som sa učil fungovať bez alkoholu, bez únikov, a hlavne – sám so sebou.
Nie som spisovateľ. Ale zistil som, že písanie môže byť záchranné lano. Každé ráno som sa zobudil s myšlienkou, že napíšem aspoň niečo. Útržok. Výstrel do tmy. Niekedy to bola výpoveď, niekedy len tichá poznámka na okraj.
Táto stránka, táto kniha a všetko, čo s ňou súvisí, vznikli bez vydavateľstva, bez rozpočtu, ale s veľkou dávkou odhodlania.
Ďakujem, že ste sa sem preklikli. Možno ste si niečo podobné zažili. Možno poznáte niekoho, kto áno. Alebo vás len zaujíma, ako vyzerá príbeh, ktorý nie je nalinkovaný happyendom.
Aj taký výstrel môže niekedy trafiť.